Ak chcete vybaviť krst, sobáš alebo pohreb, potrebné tlačivá nájdete nižšie.

Cirkevný pohreb

Úprava na konanie evanjelických pohrebov vychádza zo zásadného teologického stanoviska a poznania, kto je subjektom a objektom pohrebu: subjektom je cirkevný zbor. On vykonáva pohreb a nie rodina. Rodina len požiada o jeho konanie. Objektom pohrebu je pohrebné zhromaždenie, ktorému sa zvestuje Božie slovo a ktoré ďakuje

za to, čo Boh vykonal cez odchádzajúceho. To znamená:

(1) Keďže cirkevný zbor vykonáva pohreb, zásadne pohreb nemožno odmietnuť
    žiadnemu členovi cirkvi. Liturgická podoba každého pohrebu sa riadi pohrebnou
    agendou.

(2) Cirkevný zbor nevykoná pohreb tomu, kto vystúpil z evanjelickej cirkvi, alebo
    bol z nej vylúčený na základe platných cirkevných zákonov a nariadení.

(3) Pri pohrebe samovrahov, resp. ťažkých prípadov ľudí, ktorí žili pohoršlivo,
    vzhľadom na charakter a podstatu evanjelického pohrebu, treba konať pohreb
    normálnym spôsobom. V takomto prípade je však nutný diferencovaný výber
    liturgických textov (žalmu, modlitieb), primeraný obsah kázne a odobierky. Pri
    liturgii (záverečnej) nad hrobom, použije sa upravené slovo požehnania - prežeh-
    nania: Trojjediný Bože, Otče, Synu, Duchu Svätý, do Tvojich milostivých rúk
    porúčame tohto brata (sestru). Tvojmu svätému menu buď časť a sláva na veky.
    Amen.

(4) Ak zosnulý člen zboru z akýchkoľvek dôvodov neprispieval na cirkevno-
    zborové potreby (cirkevný príspevok), upozorní duchovný pastier v pastorálnom
    rozhovore pozostalých na potrebu splniť tieto povinnosti.

(5) Pri prevoze mŕtveho tela do iného cirkevného zboru na pochovanie, koná sa
    len jeden pohreb. Na druhom mieste má byť len krátka pobožnosť (pieseň, krátky
    príhovor, modlitba, liturgia nad hrobom). Ak ide o pohreb po prevezení, má sa
    konať krátka pobožnosť (bez liturgie nad hrobom) na mieste, odkiaľ bol mŕtvy
    prevezený.

(6) Zvonenie pri pohrebe nie je poctou mŕtvemu. Zvonením cirkevný zbor
    oznamuje, že zomrel člen zboru. Do dňa pohrebu zvoní sa denne najviac dvakrát,
    pri samotnom pohrebe (rozlúčke) podľa miestnych zvykov. Poplatok za zvonenie
    je príspevkom do cirkevnozborovej pokladne, alebo odmenou zvonárovi
    (kostolníkovi), alebo trovy s ním spojené znáša cirkevný zbor.

(7) Používanie zvonov pri občianskych pohreboch je vylúčené (vzhľadom na
    charakter – podstatu zvonenia)!

(8) Používanie zvonov pri pohreboch členov iných cirkví je vecou dohody
    príslušných cirkevných zborov. Podobne pri používaní zvonov iných kresťanských
    cirkví pri evanjelických pohreboch.

(9)Ak sa chce v rámci evanjelického pohrebu niekto pohrebnému zhromaždeniu
    prihovoriť (zamestnávateľ zosnulého, obecný úrad, rozličné spolky, občianske
    výbory a pod.), môže tak urobiť len po predchádzajúcom dohovore s
    pochovávajúcim farárom

(10)Odporúča sa (najmä vo vidieckych zboroch), aby sa v čele pohrebného
    sprievodu niesol kríž.

(11)Niet zásadných dôvodov, okrem dôvodov hygienických (riadených štatútom
    obce), prečo by sa rakva s mŕtvym telom nemohla vnášať do chrámu. Je vecou
    cirkevného zboru, či súhlasí s takýmto odporúčaním a kde sa v priestore chrámu
    počas pohrebu rakva uloží. Neodporúča sa rakvu v chráme otvoriť.

(12)Evanjelický cirkevný pohreb možno vykonať aj inoveriacemu na žiadosť
    rodiny, ktorá predtým o pohrebe upovedomila kňaza patričnej cirkvi. Pokiaľ kňaz
    inej cirkvi odmietol pochovať člena svojej cirkvi, môže tak urobiť na požiadanie
    rodiny evanjelický farár v prípade, že tým nespôsobí verejné pohoršenie a ujmu
    vlastnej cirkvi, resp. zboru.

(13)Cirkevný pohreb sa koná na základe žiadosti a osobnej návštevy zarmútenej
    rodiny na farskom úrade a nie na základe sprostredkovania pohrebnou
    spoločnosťou (agentúrou)